Cieľom žaloby Amistadu na Najvyššom súde USA je nasmerovať viceprezidenta Penceho k odmietnutiu akceptovať hlasy voliteľov piatich štátov, pokým zákonodarné orgány týchto štátov nepotvrdia hlasy voliteľov.
V jednom z najvýznamnejších súdnych sporov, ktoré sa dostali k Najvyššiemu súdu USA ohľadom podvodov pri voľbách 2020, podal projekt Amistad žalobu o ústavný poriadok, ktorý by prinútil predsedu Senátu – viceprezidenta Mikea Penceho – odmietnuť hlasy voliteľov volebných kolégií piatich štátov, pokiaľ kolégiá nebudú riadne zvolené príslušným zákonodarným orgánom štátov.
Právny tím Amistad Project spoločnosti Thomas More Society podal 22. decembra 2020 na Najvyšší súd USA (Supreme Court) žalobu s tvrdením, že niekoľko federálnych a štátnych zákonov, ktoré boli prijaté pod zámienkou ochrany pred COVID-19, nezákonne a protiústavne delegovali právomoc štátnych zákonodarcov na osvedčenie hlasov volebných kolégií výkonným zložkám štátu.
Povedané jednoducho, žaloba uvádza, že zákonodarné orgány týchto štátov (štátna snemovňa a senát) svoju ústavnú právomoc vyberať prezidentských voliteľov prenechali štátnej výkonnej moci (guvernérovi, štátnemu sekretárovi), pričom takýto prenos právomocí zo zákonodarného orgánu na výkonný je protiústavný. Následne si orgány výkonnej moci schválili vlastné nariadenia/zákony pre výber a autorizovanie voliteľov do volebného kolégia, čím celkom obišli zákonodarný proces. V dôsledku toho je kolégium voliteľov vybraté a autorizované nelegitímnym orgánom – výkonnou mocou – nelegitímne.
Projekt Amistad tvrdí, že štátnym zákonodarným orgánom v Pensylvánii, Michigane, Wisconsine, Georgia a Arizone bolo na základe tohto protiústavného prenosu moci zakázané podľa ústavy USA vykonávať svoju oprávnenú moc na potvrdenie (autorizáciu) hlasov prezidentských voliteľov odovzdaných 14. decembra 2020 v ich príslušných štátoch.
Podľa článku II ústavy USA musia byť kolégia prezidentských voliteľov (elektorov) menované každým štátom predpísaným spôsobom, a to štátnym zákonodarcom:
„Každý štát určí, spôsobom aký môže nariadiť zákonodarný zbor, počet voliteľov, ktorý sa rovná celému počtu senátorov a zástupcov, na ktorý má štát nárok v Kongrese…“
Podľa žaloby, článok II zakazuje štátnym zákonodarcom delegovať svoju moc na úradníkov štátnej moci v akejkoľvek funkcii, pretože na delegovanie takejto právomoci nemajú legitimitu – je to ústavná podmienka.
„Existujú ústavné a textové argumenty, aby tieto štátne zákony boli protiústavné,“ uvádza sa v žalobe a právny tím dodáva, že problematické zákony sú „protiústavným delegovaním štátnych legislatívnych výsad povolebných certifikácií prezidentských hlasov a prezidentských voličov.“
Žaloba tiež tvrdí, že niektorým dotknutým štátnym zákonodarným zborom, ktorých mnohé riadne zasadnutia sú odročené až do januára 2021, je – z politických dôvodov – vedome bránené v tom, aby si splnili svoju povolebnú certifikačnú povinnosť podľa ústavy USA.
Projekt Amistad citoval guvernérov najmenej dvoch štátoch, ktorí odmietajú zvolať mimoriadne zasadnutie – podľa ústavných ustanovení každého štátu – aby zákonodarné orgány mohli legálne vykonávať svoje ústavné mandáty.
„Samotný orgán, ktorý je zodpovedný za výber týchto voliteľov, sa nemôže stretnúť ani po voľbách, a to až do januára. To je teda protiústavné v tom, že guvernér štátu si privlastnil legislatívnu moc zákonodarného zboru. To nie je dovolené,“ povedal novinárom Phil Kline, riaditeľ projektu Amistad.
V žalobe sú menovaní ako obžalovaní viceprezident Mike Pence, obe komory Kongresu, rôzne výkonné orgány a legislatívni úradníci z piatich štátov uvedených v žalobe.
Rozsudok, ktorý Amistad od najvyššieho súdu USA očakáva, je, aby súd vyhlásil tie federálne a štátne zákonov, ktoré splnomocňujú štátnych predstaviteľov byť povolebnou certifikačnou autoritou pri výbere voliteľov, za protiústavné.
Cieľom žaloby je tiež zabrániť viceprezidentovi Mikeovi Penceovi, ktorý bude predsedať sčítaniu hlasov volebných kolégií, a taktiež Kongresu, aby zahrnul hlasy z Arizony, Georgia, Michiganu, Pensylvánie a Wisconsinu, pokým sa ich jednotlivé štátne zákonodarné zhromaždenia nebudú môcť stretnúť a – nezávislé od výkonných zložiek ich štátov – osvedčiť ich hlasy, alebo navrhnúť do kolégií iných voliteľov. Tento manéver sa nazýva „Penceho karta“.
Úrad Mikea Penceho do dnešného dňa nevydal vyhlásenie, či si bude plniť svoju ústavnú povinnosť chrániť legitimitu hlasovania volebného kolégia.
