Štyria prezidenti odoslali list Merkelovej, požadujúci, aby neostali sami v migračnej kríze.
druhom hlavné body dohody navrhnutej Európskou komisiou koncom septembra. V liste nemeckej kancelárke Angely Merkelovej štyria prezidenti týchto krajín považujú migračný pakt nielen za nedostatočný na zabezpečenie spoločnej zodpovednosti a riadenie nelegálnych migračných tokov, ale aj za kontraproduktívny pre krajiny, ktoré sú svojou geografickou polohou najviac ohrozené počtom prichádzajúcich migrantov.
Návrh Európskej komisie ustanovuje viac menej povinný rámec solidarity medzi krajinami v otázkach prisťahovalectva, no má niekoľko možností ako ho smerovať: premiestnenie migrantov, logistická podpora krajín s väčším migračným tlakom alebo riadenie a financovanie vyhostenia.
List a dokument podpísaný štyrmi juhoeurópskymi krajinami boli zverejnené v rámci hispánsko-talianskeho summitu, ktorý sa konal v Palme de Mallorca medzi španielskym prezidentom Pedrom Sánchezom a talianskym predsedom vlády Giuseppem Contem v sprievode dvadsať ministrov z týchto krajín. Španielsko a Taliansko spájajú sily vo všetkých európskych oblastiach, no migrácia je jedna z najdôležitejších.
Po rokoch napätia medzi oboma krajinami – keď taliansky minister vnútra Matteo Salvini blokoval príchod lodí, zatiaľ čo si niektoré z týchto lodí vyzdvihlo Španielsko – sú vzťahy medzi Sánchezom a Contem po odchode ministra pevnejšie. Obe krajiny sa usilujú o úplnú zmenu migračného paktu, aj keď v texte zaslanom do Berlína pripúšťajú, že to nebude ľahké. Opozícia nespokojných krajín predpovedá veľa ťažkostí s touto dohodou, ktorú chce kancelárka Merkelová presadiť.
Štyria prezidenti vlády – spolu so Sánchezom a Contem, Grékom Kyriakosom Mitsotakisom a Malťanom Robertom Abelom – varujú, že návrh Komisie povedie k vytvoreniu veľkých záchytných centier pre migrantov a žiadateľov o azyl na hraničných priechodoch. Varujú preto, že dôsledky takéhoto návrhu sú „neprijateľné“. Tento stav sa už prejavil v Grécku (ostrov Lesbos), Taliansku (ostrov Lampedusa) a v posledných týždňoch na Kanárskych ostrovoch, v miestach, ktoré sa vďaka svojej ostrovnej polohe stali geografickou klietkou tisícov obyvateľov aj migrantov. Kríza na Kanárskych ostrovoch sa stala prioritným problémom La Moncloa, ktorá je odhodlaná nepresúvať prisťahovalcov na polostrov. To je riešenie, ktoré navrhujú predstavitelia Kanárskych ostrovov, pretože sa domnievajú, že by to malo okamžitý efekt.
Vo svojom spoločnom vystúpení boli Sánchez a Conté veľmi kritickí voči dokumentu Európskej komisie a požadovali zmeny. „Nemôžeme akceptovať, že prisťahovalectvo sa nerieši globálne. Musíme rešpektovať práva ľudí, musíme bojovať proti mafiám, ale musíme tiež pracovať na mechanizmoch distribúcie prisťahovalcov. Nemôže sa stať, že krajina z dôvodu geografickej polohy prevezme všetku zodpovednosť, “uviedol taliansky predstaviteľ. „Dokument, na ktorom sme sa dohodli, je dôležitý, no komunikácia Európskej komisie je nedostatočná. Solidarita musí byť oveľa jasnejšia. Existujú krajiny, ktoré vidia iba jednu stranu migrácie. Hraničná kontrola Talianska a Španielska je účinná. Čo však urobíme s tými prisťahovalcami, ktorým hrozí riziko úmrtia na mori? Náš dokument je odvážnym návrhom, ktorý vedie k nevyhnutnej diskusii, “uzavrel Sánchez. „Viem, že je veľmi ťažké dosiahnuť v tejto veci zjednotenie. Júlová hospodárska dohoda sa však tiež zdala nemožná. Je potrebné zmeniť dublinskú dohodu o migrácii. Niektoré krajiny majú geografickú výhodu a cítia sa bokom. Ale hovorím, že by sa to mohlo zmeniť. Jedného dňa môže migrácia prísť z východu. Preto musia byť ustanovené mechanizmy solidarity. Taliansko a Španielsko majú v tomto smere rovnaké predstavy,“ zdôraznil Conte.
Vyhlásenie štyroch krajín južnej Európy komplikuje cieľ Nemecka, ktoré dúfalo, že v polovici decembra uzavrie politickú dohodu v Rade EÚ o pokračovaní rokovaní o pakte s Európskym parlamentom v roku 2021. Cieľom je obrátiť smutnú stránku migračnej krízy z roku 2015, keď Komisia navrhla systém distribúcie migrantov s povinnými kvótami krajín na riešenie príchodu viac ako milióna ľudí zo Sýrie. Systém bol uvedený do praxe napriek jasnému odmietnutiu krajín ako Maďarsko a Poľsko, ktoré sa postavili proti povinným kvótam. Nebol však naplnený, výsledky ani zďaleka nedosiahli ciele – sotva každý piaty žiadateľ o azyl bol legálne vysídlený z Grécka a Taliansku do zvyšku EÚ.
Odvtedy sa krajiny Únie dobrovoľne delia o ľudí zachránených na otvorenom mori v Stredozemnom mori. Je to ale systém, ktorý funguje od prípadu k prípadu, vyvoláva dramatické humanitárne situácie na záchranných lodiach, a kým nie je dohodnuté rozdelenie, vzťahuje sa iba na záchrany na otvorenom mori, čo je problém, ktorý sa prakticky týka iba Talianska a Malty, no nie Španielska alebo Grécka.
Tieto štyri krajiny teraz čelia spoločnému frontu, v ktorom požadujú predvídateľný, trvalý mechanizmus solidarity, ktorý zaručuje zapojenie sa všetkých členských štátov. Dokument popisujú ako „čistú fikciu“, vrátane predpokladu Komisie, že do Európy vstúpia iba ľudia, ktorí majú právo na azyl alebo prídu s náležitými dokladmi. „Nie je to reálne a nebude to fungovať,“ tvrdia štyri krajiny s najväčšími skúsenosťami s nelegálnou migráciou na zemi aj po mori. Tvrdia, že iba oni sami nemôžu túto krízu zvládnuť.
Zdroj: https://tv6.news/spain-italy-greece-and-malta-join-forces-to-reject-the-eu-migration-pact
